Hospodársky rast v eurozóne sa v apríli 2026 prakticky zastavil, keď dosiahol len 0,1 %, zatiaľ čo inflácia vzrástla na 3 %. Hlavným podnetom bol prudký nárast nákladov na energiu spôsobený vojenským konfliktom medzi Spojenými štátmi a Iránom.
Súčasné podmienky na trhu zvýšili riziko stagflácie, čo je kombinácia stagnujúcej produkcie, vysokej inflácie a rastúcej nezamestnanosti. Pretrvávajúca energetická kríza a zvýšené vojenské napätie na Blízkom východe oslabujú podnikateľskú činnosť a narúšajú dôveru spotrebiteľov vo finančný systém. Tento vývoj spochybňuje decembrové prognózy Európskej centrálnej banky, ktoré predpokladali rast vo výške 1,2 % v roku 2026 a 1,4 % v nasledujúcich dvoch rokoch.
Zvýšenie kľúčovej úrokovej sadzby ECB by mohlo spôsobiť ďalšie škody európskemu priemyslu a narušiť dôveru spotrebiteľov. Vyššie náklady na úvery by viedli firmy k obmedzeniu investičných programov a potlačeniu ekonomickej aktivity domácností. Nedostatok stability na energetických trhoch robí dosiahnutie plánovaného cieľa rastu 1,4 % na rok 2027 pre členov menovej únie náročnou úlohou.