V roku 2026 by mal byť hospodársky rast v eurozóne výrazne slabší, než sa pôvodne predpokladalo. Podľa agentúry Bloomberg boli analytici nútení znížiť svoje makroekonomické prognózy v dôsledku eskalácie geopolitického napätia a opätovného vzplanutia bojov na Blízkom východe. Aktualizovaná konsenzuálna prognóza teraz predpokladá, že ekonomika menového bloku v tomto roku vzrastie len o 0,5 %, čo je menej ako predchádzajúci odhad z júna, ktorý bol 0,7 %. Ekonómovia tiež znížili svoje odhady dlhodobého rastu na rok 2028, pričom poukázali na pretrvávajúci charakter vznikajúcich výziev.
Prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagardeová zdôraznila, že budúcnosť hospodárstva regiónu je teraz priamo spätá s vývojom krízy na Blízkom východe. Šéfka centrálnej banky varovala pred rastúcimi rizikami stagnácie vyvolanými narušením dodávok energie. Takéto logistické otrasy by mohli viesť k dlhodobému zvýšeniu cien palív, čo by nevyhnutne oslabilo tržby podnikov a znížilo kúpnu silu európskych domácností, a v dôsledku toho by sa spomalila spotrebiteľská aktivita.
Rozsah tohto problému potvrdzujú májové štatistiky: ceny motorových palív a mazív v Európskej únii medziročne vzrástli o 20,7 %. Tento nárast obzvlášť tvrdo zasiahol rôzne ekonomiky v rámci bloku. Napríklad ceny palív vzrástli o rekordných 33,9 % v Bulharsku, o 32,2 % v Luxembursku, o 30,8 % v Litve a o 30,4 % v Rumunsku, čo v týchto krajinách spôsobilo ďalšie sociálne a ekonomické tlaky.